Pracovná závislosť patrí medzi behaviorálne závislosti s relatívne dlhou históriou výskumu a teoretického skúmania.

Nutkavé prepracovanie je pravdepodobne prítomné v ľudských spoločnostiach už od staroveku; pokiaľ je nám však známe, nie sú k dispozícii žiadne systematické štúdie o tejto problematike. Prílišné zaujatie prácou a produktivitou, často spojené s chamtivosťou, nadmernými starosťami a úzkosťou, možno siahajú prinajmenšom do 5/6 storočia pred naším letopočtom. 

ČASOVÁ OSA KLINICKÉHO A VEDECKÉHO ZÁUJMU

1903 Pierre Janet opísal „psychasténiu“ súvisiacu s perfekcionistickými obavami (a podobajúcu sa niečomu, čo sa neskôr bude nazývať obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti; OCPD), ktorú neskôr prijal Sigmund Freud. Zistilo sa, že psychastenici majú fyzické problémy, ako sú bolesti hlavy, chrbta alebo nespavosť.

1919 Sándor Ferenci opísal tzv.Nedeľná neuróza“. Symptómy spodobné tým, ktoré zažívali psychastenici a medzi nimi boli pozorované aj iné fyzické symptómy niektorí jednotlivci v dňoch, keď sa snažili oddýchnuť si od práce. Toto je možno prvý náznak abstinenčných príznakov súvisiacich so závislosťou od práce v klinickej literatúre. 

1952 DSM-I (APA 1952, s. 37) zahŕňal nutkavú osobnosť s vlastnosťami ako „nadmerná schopnosť pracovať“ a „nedostatok normálnej schopnosti relaxovať“.

1968/1971 Pojem workoholizmus/závislosť od práce zaviedol do psychologickej literatúry r Wayne Oates.

70. roky 20. storočia  Už v 70-tych rokoch 20. storočia boli zaznamenané workoholické tendencie špičková lekárska literatúra.

2013 Nadmerná pracovná oddanosť bola jedným z mála kritérií OCPD, ktoré pretrvali od DSM-III až po DSM 5 (APA 2013) a v literatúre OCPD sa často označuje ako „workoholizmus“ (Grilo et al. 2004).