Jednou z najdôležitejších výziev súvisiacich s liečbou závislosti od práce je odmietanie a odpor k hľadaniu liečby medzi tými, ktorí by ju mohli potrebovať. Všeobecne, väčšina závislých jedincov nepozná svoj problém alebo vyhľadá pomoc; klinickí lekári však tvrdili, že tento problém je ešte výraznejší medzi závislými od práce, keďže ich správanie podporuje vysoká hodnota tvrdej práce v industrializovaných spoločnostiach. 

Štúdium porovnanie vnímania medzi pármi ukázalo, že menej ako 50% jednotlivcov identifikovaných ako závislých od práce partnermi, ktorí sa sami označili za závislých od práce.

Kvantitatívna obsahová analýza frekvencie rôznych zdrojov použitých v článkoch v dennej tlači z Fínska, Talianska a Poľska z rokov 1991, 1998 a 2011 ukázala, že v priemere bola závislosť na práci uvádzaná asi 12-krát menej často ako závislosť od alkoholu. V priemere bola uvedená v 3 331 TP6T článkov v porovnaní s 39,91 TP6T článkov o závislosti od alkoholu.

Štúdie na národných reprezentatívnych vzorkách bežnej populácie v Poľsku ukázali, že pracovná závislosť sa považuje za menej závažnú a nebezpečnú závislosť ako závislosť od alkoholu, drog, fajčenia cigariet či hazardných hier. Účastníkov sa pýtali na ich názory na konkrétne závislosti. Hodnotili ich na škále od 1 „neškodný návyk“ po 10 „život ohrozujúca závislosť“. Skóre závislosti od práce bolo v priemere okolo 6, zatiaľ čo závislosť od alkoholu a drog mala priemerné skóre nad 9. Je však možné zaznamenať aj jasný trend pomaly rastúceho rozpoznávania nebezpečenstiev súvisiacich so závislosťou od práce. V každej po sebe idúcej vzorke bola závislosť od práce hodnotená vyššie. Z 5,8 v roku 2011, 6,0 v roku 2015 na 6,2 v roku 2019. Tento trend nebol prítomný pri iných behaviorálnych závislostiach, ako je závislosť od internetu, hazardných hier alebo nakupovania.