V posledných rokoch sa dosiahol značný pokrok v konceptualizácii a výskume pracovnej závislosti. Je definovaná ako behaviorálna závislosť so symptómami podobnými látkovej závislosti, ako je abstinenčný syndróm, tolerancia, zmena nálady alebo konflikty. Dva hlavné faktory z neho robia jednu z najvýznamnejších výziev v organizačnej psychológii a verejnom zdraví v 21. storočí. 

Pracovná závislosť je jedným z najrozšírenejších návykových spôsobov správania

Po prvé, štúdie závislosti od práce ukazujú, že je rozšírenejšia ako väčšina iných návykových spôsobov správania. V závislosti od krajiny môže byť ovplyvnených približne 6 až 201 TP3T pracovníkov a takéto rozdiely v prevalencii pravdepodobne do určitej miery súvisia s faktormi na makroúrovni, ako sú regulácie trhu práce, stabilita zamestnania a systémy sociálnej starostlivosti. 

Pracovná závislosť spôsobuje značné individuálne, sociálne a ekonomické škody

Po druhé, pracovná závislosť úzko súvisí s vysokou pracovnou záťažou, chronickým a značným pracovným stresom a syndrómom vyhorenia. Navyše výrazne ovplyvňuje dysfunkciu rodiny a celkovo problematické sociálne fungovanie. Okrem toho má tendenciu súvisieť so zníženou produktivitou. Inými slovami, má značné negatívne dôsledky pre dotknutých jednotlivcov, ich blízkych a príjemcov ich práce. V súčasnosti existuje dostatok empirických a teoretických predpokladov na to, aby sme sa bližšie pozreli na súvislosť medzi pracovnou závislosťou a globálnou záťažou chorobou. Jeho vysoká prevalencia spojená so značnými a rozšírenými negatívnymi účinkami spôsobuje, že je pravdepodobné, že spôsobí značné škody pre obyvateľstvo a ovplyvní systémy lekárskej a sociálnej starostlivosti.

Pracovný stres a vysoká pracovná záťaž sa čoraz viac uznávajú ako významné faktory, ktoré prispievajú k chorobám a poruchám, ktoré tvoria hlavné zložky globálnej záťaže chorobami. Podrobnejšiu definíciu syndrómu vyhorenia nedávno zaradila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) do jedenástej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11), ktorá odráža rastúce uznanie úlohy profesionálnej práce v oblasti duševného zdravia.

Neprimerané zaujatie produktivitou s vylúčením potešenia a medziľudských vzťahov je klinicky uznávaným problémom, symptómom obsedantno-kompulzívnej poruchy osobnosti (OCPD). Čoraz viac dôkazov však naznačuje, že nekontrolovateľné prepracovanie súvisí s návykovou poruchou, takzvanou „závislosťou od práce“ alebo „workoholizmom“, čo vedie k zníženiu produktivity a značnému poškodeniu jednotlivca a iných ľudí v ich okolí. Zdá sa, že OCPD je jedným z jej hlavných rizikových faktorov. Napriek tomu dostupné štúdie naznačujú, že pracovná závislosť je samostatnou klinickou jednotkou a návykovou poruchou so svojou etiológiou, symptomatológiou, epidemiológiou a priebehom. Uznanie ako takého má hlboké dôsledky pre jeho sociálne vnímanie, identifikáciu, prevenciu a liečbu. Dostupné údaje naznačujú, že pre niektorých jednotlivcov je závislosť od štúdia ranou formou závislosti od práce.

Doteraz existovalo obmedzené úsilie na skúmanie úlohy pracovnej závislosti v dôsledkoch pracovného stresu a vysokej pracovnej záťaže. V súčasnosti sú naše poznatky o mikro-, mezo- a makroúrovni rizikových faktorov pracovnej závislosti a interakciách medzi nimi obmedzené. Táto oblasť výskumu a klinických poznatkov trpela nedostatkom systematického výskumu a integrovaného úsilia odborníkov z celého sveta. Náš projekt má za cieľ prekonať tieto obmedzenia a poskytnúť kvalitné poznatky o pracovnej závislosti.

V tejto časti nájdete prehľad pracovných závislostí na základe najaktuálnejších vedeckých údajov.