Existujú štyri hlavné aspekty potenciálnych dôsledkov pracovnej závislosti:

• jednotlivca (napr. smrť vrátane samovrážd, duševné a fyzické zdravotné problémy vrátane syndrómu vyhorenia, nižšia kvalita života, nižšie šťastie)
• sociálne (napr. rodinné problémy, behaviorálne a emocionálne problémy detí rodičov závislých od práce, konflikty so spolupracovníkmi, neefektívne riadenie v práci manažérmi závislými od práce, následky smrti človeka závislého od práce)
• príjemcovia práce (napr. zlá kvalita práce, chyby v práci, ako sú lekárske chyby lekárov závislých od práce a syndróm vyhorenia)
• ekonomické (napr. náklady na zdravotnú starostlivosť, znížená produktivita) 

Väčšina dostupných údajov má korelačný charakter a ukazuje súvislosti medzi závislosťou od práce a potenciálnymi negatívnymi dôsledkami. Len málo prospektívnych alebo dlhodobých štúdií však naznačuje náhodnú úlohu pracovnej závislosti pri funkčných poruchách. Sú podporené prípadovými štúdiami a klinickou literatúrou o terapeutické zásahy medzi jednotlivcami závislými od práce, vrátane správ od pracovnom lekárstve. Napriek tomu sú potrebné rozsiahlejšie prospektívne epidemiologické štúdie, aby sa zistilo, do akej miery závislosť od práce prispieva k negatívnym dôsledkom. Chýbajú aj systematické štúdie o ekonomických nákladoch pracovnej závislosti. Väčšina údajov je nepriama a pochádza z odhadov náklady na vysokú pracovnú záťaž, ako aj pracovný stres, depresia alebo syndróm vyhorenia alebo odhady nákladov na zdravotnú starostlivosť pri obsedantno-kompulzívnej poruche osobnosti.

INDIVIDUÁLNE DÔSLEDKY

SOCIÁLNE DÔSLEDKY

PRIJÍMATELIA PRÁCE

EKONOMICKÉ DÔSLEDKY

Väčšina údajov o potenciálnych ekonomických nákladoch na pracovnú závislosť je nepriama a pochádza z odhadov náklady na vysokú pracovnú záťaž, ako aj pracovný stres, depresia alebo syndróm vyhorenia alebo odhady nákladov na zdravotnú starostlivosť pri obsedantno-kompulzívnej poruche osobnosti (OCPD). Primerané hrubé odhady možno urobiť na základe zistených skutočností:

• vysoká pracovná záťaž a pracovný stres sú rizikovými faktormi telesných a duševných zdravotných problémov
• syndróm vyhorenia je spojený s horším zdravotným stavom
• pracovná závislosť úzko súvisí s vysokou pracovnou záťažou, pracovným stresom a syndrómom vyhorenia
• OCPD je spojená s pracovným stresom, syndrómom vyhorenia a depresiou
• OCPD je úzko spojená so závislosťou od práce

Preto nasledujúci generál súvislosť medzi pracovnou závislosťou a globálnou záťažou chorobami spolu s jeho sociálno-ekonomickými nákladmi možno očakávať:

závislosť od práce => vysoká pracovná záťaž a pracovný stres => zdravotné následky/sociálno-ekonomické náklady

Keď zahrnieme úlohu OCDP ako rizikového faktora pre závislosť od práce a úlohu vyhorenia ako dôsledok zle zvládnutého stresu v práci, príčinný reťazec môže byť:

OCPD => závislosť od práce => vysoká záťaž a pracovný stres => syndróm vyhorenia => zdravotné následky/sociálno-ekonomické náklady

V súčasnosti si vzťah medzi OCPD a pracovnou závislosťou a ich príspevok k negatívnym dôsledkom vyžaduje viac štúdií. Tiež je potrebné viac objasniť súvislosť medzi syndrómom vyhorenia a zlým zdravotným stavom. 

Na základe týchto predpokladov a dostupných údajov však možno očakávať, že pracovná závislosť je hlavným zdrojom sociálno-ekonomických nákladov v priemyselných krajinách z dôvodu: 

• absencia v práci zo zdravotných dôvodov,
• náklady na zdravotnú starostlivosť,
• znížená produktivita.

Depresia pripisovaná pracovnému stresu

Depresia je jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti v priemyselných krajinách.

Súčasné odhadované náklady na depresiu v súvislosti so stresom v práci v Európskej únii sú 617 miliárd eur ročne, čo je viac ako hrubý domáci produkt (HDP) väčšiny európskych krajín. 

Obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti

Obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti (OCPD; klasifikácia DSM) alebo anankastická porucha osobnosti (APD; klasifikácia ICD) je najrozšírenejšou poruchou osobnosti vo všeobecnej populácii (3%–8%) a v ambulantných skupinách. OCPD/APD bol identifikovaný ako producent najvyššia ekonomická záťaž spomedzi porúch osobnosti z hľadiska priamych nákladov na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity, dokonca presahujúce náklady na hraničnú poruchu osobnosti (BPD). Ďalej pacienti s poruchy osobnosti majú rozsiahlejšiu históriu psychiatrickej ambulantnej, ústavnej a psychofarmakologickej liečby ako porovnávajú pacientov s veľkou depresívnou poruchou.

Fínska štúdia ukázali, že 50% mužov a 28% žien s prvou epizódou depresie medzi zamestnanými jednotlivcami prijatými z jednotiek pracovnej zdravotnej starostlivosti bolo diagnostikovaných s OCPD/APD. To je v súlade s veľkosťami účinkov uvádzanými pre vzťah medzi OCPD/APD a vyhorenie. 

Kardiovaskulárne ochorenia a iné zdravotné problémy

Neuropsychiatrické poruchy a neprenosné choroby, ako sú kardiovaskulárne choroby (CVD) a cukrovka, patria medzi hlavné príčiny globálnej záťaže chorobami. Ich celkové náklady súvisiace s pracovným stresom sú viac než alarmujúce, pričom druhou najnákladnejšou kategóriou je KVO.